Americká hematologická spoločnosť (ASH – odborná organizácia hematológov, teda lekárov, ktorí sa venujú krvi) zverejnila v septembri 2026 nové odporúčania na diagnostiku nedostatku železa. Je to prvýkrát, čo inštitúcia s reálnou klinickou váhou povedala nahlas, že staré čísla boli nesprávne – a zároveň dala konkrétne nové hranice pre jednotlivé skupiny ľudí.
Poďme si prejsť, čo v odporúčaniach je a čo to znamená pre teba.
Rýchla poznámka k jednotkám: Na slovenských výsledkoch často uvidíš feritín v µg/l. Je to to isté číslo ako ng/ml, ktoré sa používa v článku. (1 ng/ml = 1 µg/l).
Prečo boli staré hranice chybné od začiatku
V 60. rokoch minulého storočia vznikali „normálne“ referenčné hodnoty rovnakým spôsobom, akým ich laboratóriá pri väčšine testov tvoria dodnes: zoberie sa vzorka „zdanlivo zdravých“ ľudí, zmeria sa im feritín a za „nedostatočných“ sa označia tí, ktorí sú viac ako dve smerodajné odchýlky pod priemerom.
Problém? Nemalá časť tej „zdravej“ referenčnej populácie – najmä ženy – mala sama nedostatok železa. Nikto ich nevylúčil. Spodok „normálneho“ rozmedzia sa teda čiastočne postavil na ľuďoch, ktorí zásoby železa v skutočnosti nemali. A to celú hranicu stiahlo nadol.
ASH sa odvoláva na systematický prehľad z roku 2024 (Truong a kol., Lancet Haematology), ktorý pôvod existujúcich referenčných intervalov spätne dohľadal. Panel to v odporúčaniach pomenúva priamo: klinické používanie metodicky chybných spodných hraníc feritínu prispelo k poddiagnostikovaniu nedostatku železa a k rozdielom v tom, ako sa lieči.
Inými slovami: to číslo nebolo len „opatrné“. Stálo na základe, do ktorého už bol nedostatok zapečený ako „norma“.
Aké sú nové hranice
ASH rozdelila odporúčania podľa skupín, pretože potreba železa a bežné zásoby sa medzi nimi naozaj líšia.
Ženy, ktoré menštruujú
- Nedostatok železa: ≤ 30 ng/ml – s výslovným odporúčaním nepoužívať hranicu 15.
- ≤ 50 ng/ml je vhodná hranica, ak máš silné menštruačné krvácanie alebo abnormálne maternicové krvácanie, príznaky, ďalšie rizikové faktory, plánovanú operáciu alebo plánuješ otehotnieť.
Dospelí (okrem žien, ktoré menštruujú alebo sú tehotné)
- ≤ 30 ng/ml namiesto doterajších ≤ 15 ng/ml.
- Pri príznakoch nedostatku železa (únava, syndróm nepokojných nôh, pica – chuť na nejedlé veci ako ľad či hlina, zhoršená koncentrácia) alebo pri pretrvávajúcich rizikových faktoroch je vhodná hranica ≤ 50 ng/ml na diagnostiku aj liečbu.
Tehotné ženy
- ≤ 30 ng/ml (podmienené odporúčanie), so silným odporúčaním nepoužívať 15.
- Pri tehotných, ktoré už majú anémiu, môže byť vhodných ≤ 50 ng/ml.
Deti
- 9 mesiacov až 4 roky: ≤ 20 ng/ml namiesto ≤ 12 ng/ml. Hranica 20 sa odvodene uplatňuje aj u starších detí až do dospievania.
- U dospievajúcich, ktoré ešte nemenštruujú, platí hranica 30 ako u dospelých.
Dospelí so zápalom
- Tu sa to nedá zredukovať na jedno číslo. Feritín je tzv. reaktant akútnej fázy – pri zápale v tele stúpa. Preto môže vyzerať „normálne“ alebo dokonca vysoko aj u niekoho, kto má reálny nedostatok železa. ASH tu namiesto samotného feritínu odporúča merať aj TSAT (saturáciu transferínu – ukazuje, koľko transportnej kapacity pre železo v krvi je skutočne obsadenej). Na nedostatok železa treba myslieť, ak je TSAT pod 20 % alebo feritín pod 100 ng/ml.
- Samotný feritín v tejto skupine minul 62 % skutočných prípadov. S pridaním TSAT sa zachytilo 91 %.
Ako k týmto číslam dospeli
Nebolo to hlasovanie komisie. ASH prešla celý proces podľa metodiky GRADE (štandardný rámec na hodnotenie kvality dôkazov, na ktorom stojí väčšina moderných klinických odporúčaní) a so systematickými prehľadmi vytvorenými priamo pre tieto odporúčania. Niekoľko čísel, ktoré stojí poznamenať:
- Prehľady prevalencie zahŕňali viac ako 630 000 ľudí: 121 394 detí, 154 819 nemenštruujúcich dospelých, 264 178 menštruujúcich osôb a 93 782 tehotných.
- U dospelých mala hranica 15 ng/ml výbornú špecificitu (0,99), no v porovnaní so zlatým štandardom – biopsiou kostnej drene – zachytila len 41 % skutočných prípadov nedostatku železa. Hranica 30 zachytila 67 %. Hranica 50 zachytila 89 %, za cenu viacerých falošne pozitívnych výsledkov.
- Panel tento kompromis vážil vedome: prehliadnutý skutočný nedostatok železa (únava, zhoršené kognitívne funkcie, nižší fyzický výkon) vyhodnotil ako horší než to, že niekto dostane liečbu zbytočne – hlavným rizikom perorálneho železa sú totiž tráviace ťažkosti, nie nič nebezpečné.
- Odporúčania otvárajú aj praktický problém: laboratóriá stále uvádzajú spodnú hranicu normy (lower limit of normal), nie klinickú rozhodovaciu hranicu (clinical decision limit). ASH laboratóriá výslovne vyzýva, aby prestali označovať hodnoty feritínu v pásme nedostatku ako „normálne“ len preto, že spadajú do zastaraného referenčného rozmedzia.
Nie všetci sa zatiaľ zhodujú – a je dobré to vedieť
Samotná ASH otvorene píše, že ide o podmienené odporúčania postavené na dôkazoch nízkej istoty, nie o uzavretú vedu. Niekoľko vecí, ktoré treba férovo spomenúť:
Iné organizácie už pristávajú na trochu iných miestach: ACOG (Americká spoločnosť pôrodníkov a gynekológov) už odporúča < 30 v tehotenstve. Odporúčania National Bleeding Disorder Foundation z roku 2026 išli pre ľudí s vrodenou poruchou zrážanlivosti rovno na < 50. Pripravovaná spoločná správa Americkej pediatrickej akadémie a detských hematológov má byť podľa očakávaní v súlade s rovnakými číslami pre deti.
WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) svoje odporúčanie (< 12 pre deti, < 15 pre dospelých) zatiaľ neupravila. ASH presne túto hranicu preskúmala a nenašla dostatok dôkazov na jej používanie v žiadnej skupine – no práve čísla WHO sú to, z čoho väčšina laboratórií vo svete stále vychádza.
Nie všetci si myslia, že 30 je dosť. V prieskume, ktorý ASH urobila medzi 155 zdravotníkmi, 81 % nemalo so zvýšením hranice žiadny problém. Väčšina z tých, ktorí výhrady mali, si však myslela, že 30 je stále príliš opatrná hranica a povedie k poddiagnostikovaniu.
Toto nie je strop. Je to minimum, ktoré sa konečne pohlo z čísla zo 60. rokov. Keďže istota dôkazov je priznane nízka, nečudovala by som sa, keby ďalšia revízia niektoré hranice posunula ešte vyššie – najmä pre dospelých a ženy, ktoré menštruujú.
Čo to znamená, ak športuješ
V praxi ti tieto odporúčania dávajú jazyk, ktorý môžeš použiť u lekára, keď by inak feritín 25 alebo 28 odmávol ako „v norme“.
Teraz môžeš ukázať na konkrétne, datované odporúčanie s ohodnotenými dôkazmi. Ak menštruuješ – najmä ak máš silné krvácanie – alebo ak si športovkyňa s typickými príznakmi (únava, nepokojné nohy, výkon, ktorý stojí na mieste) a tvoj feritín sa pohybuje niekde medzi 20 a 40, tieto odporúčania stoja jasne na tvojej strane.
Zjednodušene: v dňoch okolo menštruácie sval počas tvrdých úsekov siahal hlbšie do svojich kyslíkových rezerv. Je to fyziologicky veľmi pravdepodobné vysvetlenie rýchlejšieho poklesu výkonu — ale sú to dve samostatné práce a priamu príčinnú súvislosť medzi nimi nikto nepreukázal. Beriem to ako silnú stopu, nie ako dokázaný mechanizmus.
Čo s tým v praxi
- Ak ti posledný feritín vyšiel v pásme 10–29 a počula si, že je „v norme“, ten výsledok sa posudzoval ešte pred týmito odporúčaniami. Oplatí sa to s lekárom/lekárkou prebrať znova – ideálne s odporúčaniami v ruke.
- Ak máš príznaky alebo pretrvávajúce rizikové faktory (silná menštruácia, reštriktívne stravovanie, vytrvalostný tréning, tráviace ťažkosti), relevantnejšia je pre teba hranica 50 ng/ml, nie 30.
- Ak máš chronické zápalové ochorenie, pýtaj si spolu s feritínom aj TSAT. Samotný feritín sa v tejto situácii už nepovažuje za dostatočný.
- Ide o diagnostické odporúčanie, nie liečebný protokol. Hovorí, kedy by sa mal nedostatok železa diagnostikovať.
- Tento článok je vzdelávací a nenahrádza konzultáciu s lekárom. Výsledky krvných testov vždy interpretuj spolu so svojím lekárom/lekárkou.
Chceš vedieť, ako tvoj cyklus ovplyvňuje výkon a výživu?
Pripravila som ťahák, v ktorom rozoberám, ako jednotlivé fázy cyklu ovplyvňujú tvoj výkon, regeneráciu a chuť do jedla — a čo s tým prakticky robiť v tréningu aj na tanieri.
Zdroje
Thompson AA, et al. The global prevalence of iron deficiency in collegiate athletes: a systematic review and meta-analysis. Pediatric Blood & Cancer. 2025.
Powers JM, Lim MY, Achebe MO, et al. American Society of Hematology 2026 guidelines for diagnosis of iron deficiency. Blood Advances. 2026. doi:10.1182/bloodadvances.2025015950.
World Health Organization. WHO Guideline on Use of Ferritin Concentrations to Assess Iron Status in Individuals and Populations. Geneva: WHO; 2020.
Truong J, Naveed K, Beriault D, Lightfoot D, Fralick M, Sholzberg M. The origin of ferritin reference intervals: a systematic review. Lancet Haematology. 2024;11(7):e530–e539.
Mei Z, Addo OY, Jefferds ME, Sharma AJ, Flores-Ayala RC, Brittenham GM. Physiologically based serum ferritin thresholds for iron deficiency in children and non-pregnant women: a US NHANES serial cross-sectional study. Lancet Haematology. 2021;8(8):e572–e582.
Addo OY, Mei Z, Jefferds MED, et al. Physiologically based serum ferritin thresholds for iron deficiency among women and children from Africa, Asia, Europe, and central America: a multinational comparative study. Lancet Global Health. 2025;13(5):e831–e842.
Phillips Z, Tang G, Thillaye-Kerr R, et al. Changing the serum ferritin lower limit of normal to a clinical decision limit: an acceptability survey. Blood. 2024;144(Suppl 1):7561.
Tang GH, Phillips Z, Poutanen S, et al. ‚Raise the Bar‘, a Canadian intervention to combat disparities in the recognition and management of iron deficiency. British Journal of Haematology. 2025;207(5):2219–2223.
Anemia in Pregnancy: ACOG Practice Bulletin, Number 233. Obstetrics & Gynecology. 2021;138(2):e55–e64.
Batsuli G, Lewandowska MD, Lim MY, et al. National Bleeding Disorder Foundation Clinical Practice Recommendations for Laboratory Screening of Iron Deficiency With and Without Anemia in the Inherited Bleeding Disorders Population. Haemophilia. 2026.
Powers JM, Heeney MM, Hord J, et al. Prevention, Screening, Diagnosis, and Treatment of Iron Deficiency and Iron Deficiency Anemia in Infants, Children, and Adolescents: Clinical Report. Pediatrics. 2026;158(1).
Wang D, Sra M, Glaeser-Khan S, et al. Cost-Effectiveness of Ferritin Screening Thresholds for Iron Deficiency in Reproductive-Age Women. American Journal of Hematology. 2025;100(7):1132–1140.
